Ing. František Ksenzsigh

Vysielač Dubník na obrázku predpokladám pozná drvivá väčšina Prešovčanov. Rovnako tak dobre viete asi aj to , že v tejto časti Slanských vrchov sa nachádza ojedinelý - priamo svetový unikát, ktorý by mohol byť veľkým turistickým lákadlom - opálové bane.

( Foto: autor, Pohľad na Dubník 28.3.2010 )

Najrýchlejšia cesta k opálovým baniam vedie cez Záborské, Žehru a Tuhrinú , má okolo 30 km a je to celkom nezaujímavá trasa. Keď sa dostanete k baniam, neuvidíte však takmer vôbec nič. Banský úrad zakázal využívanie baní a vlastne sa ani nemáte ako dostať dnu. Neoficiálne samozrejme áno, ale dopúšťate sa porušenia banského zákona a to čo je vo vnútri baní , je veľmi nebezpečné, vhodné iba pre jaskyniarov s výstrojou.

(Foto: autor, Vchod do bane Jozef, 22.11.2009 )

(Foto: autor, Pohľad do vnútra štôlne Jozef , 22.11.2009 )

Druhá cesta k baniam (cca 26 km) , vedie nádhernou krajinou, ktorá sama o sebe človeka dokáže naplniť energiou. Ale. Táto cesta je iba veľmi ťažko prejazdná osobným autom a to čo Vás čaká v Zlatej Bani, je jednoducho horor - niečo ako zdevastovaná krajina po bombardovaní.

( Foto: detail z predchádzajúcej fotky - rozbitá cesta plná dier - to je inak celkom dobrý úsek )

Predstava turistického ruchu , je v takýchto pomeroch nemožná. Ak by ktokoľvek chcel začať rozvíjať turistický ruch na báze opálových baní, mal by vedieť ešte ďalšiu vec. Oblasť baní je rozsiahlou spleťou podzemných chodieb, z ktorých asi polovica je zaplavená vodou. Všetky chodby sa nachádzajú v pomerne pevnom a samonosnom materiále , ale je tu veľké riziko možného zosuvu. Viem o čom  hovorím, mal som možnosť byť dnu. To znamená, že bez podrobného prieskumu a zabezpečenia, sotva kto povolí využívať bane ako múzeum banníctva.
No a teraz posledná drobnosť. Chodby baní už majú svojich obyvateľov. Stali sa domovom množstva druhov netopierov a tento biotop má ohromnú cenu, práve z tohoto pohľadu. Aj keď ho vytvorili ľudia, dnes sú tam doma netopiere a ja som za to, aby ľudia mali iba minimálnu možnosť zasahovať do ich kráľovstva. Ochranu prírody považujem za oveľa dôležitejšiu, ako megalomanské plány niektorých podnikateľov na stavby hotelových komplexov v tejto nádhernej časti hôr. Jednak by sem museli prúdiť tisíce turistov ročne a na to je potrebné oveľa viac, ako pár hotelov, lebo  inak tu nie je vôbec nič z potrebnej infraštruktúry a druhou vecou je, že sa to celé dá riešiť oveľa jednoduchšie a elegantnejšie, bez veľkých zásahov do prírody.

( Foto: autor, 22.11.2009,  Pohľad na časť Slánskych vrchov, smer Vranov nad Topľou )

Pred niekoľkými rokmi som sa podieľal ako spoluator, na príprave reklamného materiálu o Slanských vrchoch pre regionálne združenie obcí v tejto oblasti. Poznám teda veľmi dobre ako Slanské vrchy, ktoré som prešiel naozaj veľmi podrobne  , tak aj možnosti v obciach.

Celá táto oblasť má úžasný potenciál pri komplexnom využití.

Napríklad aj ako možnosti na poľovačky, veď tu máme výborné revíry a diviaky nám behajú aj po sídliskách.

( Foto: autor, Poľovnícky posed - pohľad na Slanské vrchy od Petrovian,16.6.2009 )

Ako na to ?

1. Je potrebné zmapovať aktuálne ubytovacie kapacity v najbližšom okolí hôr a zaniesť ich do centrálnej  ponuky. Taktiež treba vyhľadať nové možnosti ubytovania na privátoch.

2. Urobiť sieť cyklotrás po celej oblasti a vyrobiť potrebnú mapovú dokumentáciu.

3. Opraviť cesty a vyznačiť turistické chodníky s prihliadnutím na rôzne skupiny turistov.

4. V spolupráci s VUC Prešov zabezpečiť potrebnú medzinárodnú propagáciu.

5. Postarať sa o bezpečnosť turistov, ako aj o ochranu prírody pred vplyvmi turistiky na prostredie.

6. Postarať sa o trvalú čistotu v horách a odstránenie bordelu po ťažbe dreva, ktorý je otrasný.

7. Zalesniť holoruby a postarať sa o potrebnú ochranu prírody pred nelegálnou aj legálnou ťažbou dreva.

8. V spolupráci s Košickým samosprávnym krajom , prepojiť celé Slanské vrchý až po hranice s Maďarskom.

9. Na ubytovanie a relax hostí, využívať už vybudované kapacity , ako je oblasť Sigordu aj s zdevastovaným hotelom Sigord, oblasť Herľan , kde je ďalší unikát - gejzír, ale aj možnosti výletov z Prešova, Košíc a Vranova nad Topľou, plus ďalšie lokality v okolí vrchov.

Taktiež bude potrebné zmeniť legislatívu a zrušiť zákon o zákaze vstupu cyklistov a koní do lesov. Je to nezmysel a pôsobí kontraproduktívne na rozvoj turistiky.

( Foto: autor, 16.1.2010, Pohľad na Slanské vrchy nad Podhradíkom )

Využitie Slanských vrchov pre turistiku je možné zrealizovať pomerne rýchlo, ale nedá sa to urobiť iba rečami a snívaním o hotelových komplexoch, ktorých finančná návratnosť je vo hviezdach.

Práve naopak, iba systematickým rozvojom malého podnikania v tejto oblasti turistického priemyslu, dokážeme výrazne viac.  Možnosti máme , iba ľudia na správnych miestach sa akosi starajú o úplne iné veci , ako je  rozvoj turistiky. Viac ich zaujímajú plány developerov a zabetónovanie prírody , ako jej harmonický rozvoj a ochrana pre budúce generácie.

( Foto: autor, Pohľad na Vysoké Tatry z vrcholu Šimonky, 31.12.2008 )

Osobne dám vždy prednosť takýmto pohľadom, ako pohľadu na zničený hotel Sigord, ktorý však akosi nemá pána a jeho chátrajúce ostatky hyzdia okolie Sigordu.

Toto považujem za jeden , zo svojich prioritných bodov volebného programu , ktorý budem presadzovať ako poslanec NRSR,  pre rozvoj turistiky a drobného podnikania v oblasti Slanských vrchov a priľahlého regiónu.